História

Art Hotel Kaštieľ nie je typickým hotelovým zariadením. Vznikol pred 250 rokmi ako vidiecke šľachtické sídlo, ktoré si dal v štýle klasicizujúceho rakúskeho baroka postaviť v rokoch 1766 – 1769 barón Ján Jesenák na svojom dávnejšie kúpenom panstve.

Trojkrídlový kaštieľ s čestným nádvorím vystaval na okraji dedinky Fél, dnes Tomášov, na vyvýšenine nazývanej Majorháza – Statok, dvíhajúcej sa uprostred žírnej nížiny obklopenej lužným lesom a meandrujúcim riečiskom Malého Dunaja. Súčasťou kaštieľa sa stal rozsiahly krajinársky park, ktorý vznikol z lužného lesa a dodnes ho obklopuje.

Počas prestavby historického objektu na hotelové zariadenie boli pod vrstvami omietok objavené nástenné maľby niekdajších kaštieľskych salónov. Najzaujímavejší z nich bol, tak ako uvádza cestovateľ Gottfried Rottenstein vo svojom bedekri vydanom v roku 1784, grafický kabinet. Jeho steny zdobili obrazové rámy namaľované iluzívnou technikou, do ktorých boli vlepené grafické listy od nizozemských maliarov.

Zmena vlastníkov

V nasledujúcich rokoch prešiel kaštieľ do vlastníctva šľachtických rodín Draškóciovcov, Vayovcov a Strasserovcov, ktorí kaštieľ stavebne upravili v duchu módnych štýlov. Na prelome 19. a 20. storočia pristavali z podnetu Klementíny Vayovej k východnému krídlu kaštieľa kaplnku, ktorá bola pri ostatnej adaptácii kaštieľa obnovená a nanovo zasvätená Anjelom strážnym.

V roku 1908 sa vlastníkmi tomášovského panstva a kaštieľa stali Strasserovci, ktorí v čase prvej svetovej vojny zriadili v kaštieli vojenský lazaret. Po skončení tragických vojnových udalostí kaštieľ vyhorel. Uskutočnená obnova dávneho šľachtického sídla našťastie nenarušila jeho barokový vzhľad. Naopak, rešpektovala ho a ešte umocnila. Úpravy sa výraznejšie dotkli iba interiéru, ktorý poznačilo módne art deco a dodnes je zachované v umeleckoremeselnom vybavení kaštieľa.

Znárodnenie kaštieľa

Po znárodnení v roku 1948 sa kaštieľ stal majetkom štátu a dostalo ho do užívania Povereníctvo sociálnej starostlivosti. To v ňom zriadilo nápravno-výchovný ústav pre neprispôsobivú mládež. Kaštieľ bol upravený na nové využitie, ktoré nerešpektovalo jeho historický vývoj a vnútornú dispozíciu. Prízemné bočné krídla kaštieľa boli účelovo nadstavané o jedno poschodie, čím sa vytvorili potrebné priestory na zriadenie učební a internátnych izieb. Našťastie, nadstavba objektu bola naprojektovaná s citom a organicky splynula s historickým objektom.

V roku 1991 bol kaštieľ v zmysle reštitučného zákona vrátený posledným majiteľom Strasserovcom. Tí ho v roku 2005 odpredali novým vlastníkom, ktorí chátrajúci historický objekt zadaptovali na hotelové zariadenie vysokého štandardu a citlivo obnovili všetky jeho rokmi zdevastované a zaniknuté výtvarné, slohové a estetické hodnoty. Vrátili mu bývalú slávu a nefalšovaný aristokratický luxus.